Sv. Anton Paduánsky

Podrobnosti

Uverejnené: 18. marec 2011

Prečítané: 8868x

Pochádzal zo šľachtickej a bohatej rodiny. Podľa tradície sa narodil v Lisabone okolo roku 1195 a pri krste dostal meno Ferdinand. Bol vychovaný v katedrálnej škole, keď mal 15 rokov vstúpil do kláštora sv. Vincenta regulovaných kanonikov sv. Augustína. Po dvoch rokoch prešiel do kláštora Santa Cruz v Coimbre. Po deviatich rokoch ukončil svoju vedeckú a teologickú formáciu, a vo veku 25 rokov bol vysvätený za kňaza. Zdalo sa, že život uprostred augustiniánov mu dával vnútorný pokoj.

Práve vtedy sa zoznámil so skutočnosťou, ktorá vyvolala v jeho živote nepokoj jeho srdca. Stretol sa s menšími bratmi, ktorí prišli z Assisi a išli hlásať evanjelium do Maroka. V januári 1220 prišla správa, že títo piati „kajúcnici z Assisi“, boli umučení v Marrakeši a pozostatky týchto bratov boli prenesené do Coimbri. Pokojným, kontemplatívnym životom Ferdinanda to otriaslo. Myšlienka, že by mohol mučeníckou smrťou svedčiť o svojej viere, sa stala preň vrelou túžbou.

Odišiel z kláštora Santa Cruz a vstúpil medzi menších bratov a prijal meno Anton. V jeseni 1220 sa plavil do Maroka, kde však ťažko ochorel a musel sa vrátiť do vlasti. Nepriaznivý vietor zapríčinil, že sa ich loď  ocitla pri brehoch Sicílie. Odtiaľ v roku 1221 odišiel do Assisi na kapitulu Svätodušných sviatkov, tam prvýkrát uvidel sv. Františka.  Po kapitule odišiel do pustovne v Montepaolo, kde žil v askéze a pokání. Vo Forli pri príležitosti vysviacky ho žiadali, aby prehovoril, a vtedy sa objavil poklad jeho veľkej učenosti.  Odvtedy bol určený na aktívny apoštolský život, ktorý rozvinul v kázaní, vo vyučovaní, pri riadení svojich spolubratov ako provinciálny minister a pri písaní svojich spisov. Ako prvý z menších bratov bol poverený vyučovaním bratov z poverenia sv. Františka, ktorý ho nazýval svojim biskupom. Kázal v mnohých mestách Talianska a Francúzska, vykonal mnoho zázrakov, bol provinciálnym ministrom regiónu Emilia – Romagna. Po skončení provinciálskeho úradu roku 1230 sa Anton vrátil do Padovy, kde sa už predtým viac ráz zdržoval, tam pokračoval v kázaní a v písaní kázní.

Pred smrťou sa utiahol do kláštora v Camposampiera, chorý na vodnatieľku zomiera cestou do Padovy v kláštore dell´Arcella dňa 13. júna 1231, Anton nemal ani 40 rokov.
Antonovo telo slávnostne previezli do Padovy, kde ho pochovali v mariánskom kostolíku Santa Maria Materdomini. Neskôr mesto postavilo vedľa tejto svätyne veľkolepú baziliku zasvätenú obľúbenému padovskému svätcovi. Tam napokon uložili aj jeho telesné pozostatky. Už necelý rok po smrti, 30. mája 1232, vyhlásil pápež Gregor IX. Antona Paduánskeho za svätého.