27. decembra Jn 20, 2-8

Uvidieť prázdny hrob je akoby ozvenou iného znaku - toho, ktorý dostali pastieri, poslaní anjelmi za dieťaťom, ovinutým do plienok a uloženým do jasieľ. Oba sú to znaky nového života. Náš Spasiteľ sa nechal zavinúť do plachiet a uložiť do hrobu, aby rozviazal to, čo nás spútavá a robí z nás otrokov, a získal nám slobodu.

26. decembra Mt 10, 17-22

Vieru vidíme uprostred skúšok. Je naozaj úžasný ten Boh, čo vie človeka naplniť poznaním svojej lásky tak, že mu už nič nechýba. Lebo pritom objavil, že On je Pánom života a aj keby stratil niečo dôležité, získa niečo oveľa dôležitejšie - jeho samého, neodcudziteľný život s ním.

25. decembra Jn 1, 1-18

Mať nový život znamená žiť v láske, pretože láska vyháňa strach zo smrti. Kto miluje, nebojí sa zomrieť, lebo bol premenený láskou Nášho Pána Ježiša Krista. Preto dnes slávime jeho narodenie, nie ako spomienku, ale ako dar, ktorý sa nám znovu dáva.

24. decembra Lk 1, 26-38

Je naozaj vynikajúcim darom uvoľniť sa a zložiť celú svoju dôveru do Božích rúk. Ísť v ústrety aj ťažkým veciam s istotou a pokojom, lebo veď On to má všetko pod svojim dohľadom. Toto je podstata Máriinho postoja, ktorým nám sieti na cestu.

23. decembra Lk 1, 57-66

"A vskutku Pánova ruka bola s ním." Kedysi boli ľudia silne presvedčení pravde, že Boh je po ich strane. Už len preto, že dostali dar života, či vychádzajúc z faktu, že sú kresťanmi. Bol to pre nich dôkaz, že sú požehnaní a žijú v Božej priazni. Nám už chýba toto vedomie a preto sa bojíme budúcnosti. Dnešné evanjelium nám prichádza na pomoc a pripomína nám, že náš život nie je náhoda.

22. decembra Lk 1, 46-56

"Velebí moja duša Pána..." Všetko to, čo spieva Panna Mária vo svojom chválospeve nad faktami svojho života v súvislosti so svojim Synom, dnes zaznieva v súvislosti s tebou. Lebo všetko, čo sa im stalo, sa nestalo len kvôli nim, ale aj pre teba, pre tvoju spásu. Mária sa počala nepoškvrnená, nie kvôli sebe, ale aby nám bola Matkou a skrze ňu, aby sme mali prístup k Božej spáse. 

21. decembra Lk 1, 39-45

Dnes sa ponáhľame stále. Smartfóny, ktoré nám mali šetriť čas, nám ho kradnú... Už nie čas venovať sa iným. Na tento druh náhlenia však existuje protijed, a ním je iný druh náhlenia. Ten nám dnes ukazuje Mária, ktorá sa vydáva poslúžiť svojej tehotnej príbuznej. V každom, kto počúva evanjelium, sa ono mení na silu, ktorá ho vedie slúžiť druhému človeku.

20. decembra Lk 1, 26-38

Mária neodpovedala: v poriadku, tentokrát vykonám Božiu vôľu, a potom sa uvidí... Odpovedala: Hľa, som služobnica Pána. Jej áno bolo úplné, na celý život, bezpodmienečné. Učme sa vnímať krásu jej odpovede a túžiť po takejto odpovedi aj pre seba, aby sme sa ako Ona mohli stať nástrojmi Božej spásy pre človeka.

18. decembra Mt 1, 18-24

Meno Ježiš znamená "Pán dáva spásu", či "Pán zachraňuje". Preto dnes čítame: "dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov." Akú záchranu, aký druh spásy čakáš na tohtoročné Vianoce?

17. decembra Jn 1, 6-8. 19-28

Uprostred nášho cirkevného spoločenstva, uprostred našich záležitostí, stojí ten, ktorý nás pozná do poslednej bunky. Stojí uprostred nás. My môžeme poznať definície, pravdy a zásady, ale môžeme nepoznať toho, ktorý nás pozná. V živej viere však ide presne o toto poznanie. Nestačí patriť do Cirkvi, je potrebný takýto druh osvietenia, takýto nový druh života.

16. decembra Mt 17, 10-13

Zákonníci vedeli veľmi veľa o mesiášovi a predsa ho nespoznali. To znamená, že nás nezachránia vedomosti, ale len otvorenosť na Božie konanie tu a teraz. Iste, vedomosti sú užitočné a pomáhajú nám hovoriť o spásonosnej udalosti, na ktorú sa máme otvoriť, keď prichádza.

15. decembra Mt 11, 16-19

Ježišove otázky z dnešného evanjelia by bolo možné vztiahnúť na seba aj takto: čomuže prirovnám toto obdobie tvojho života?, čím by som vystihol to, kým si sa stal? Ako o tom povedať, o tých všetkých veciach v tebe? Určite môžeme Ježiša prosiť, aby nám vnukol také prirovnanie či obraz, aby sme sa v ňom mohli, ako v zrkadle, spoznať, na tejto etape nášho života.

14. decembra Mt 11, 11-15

Kresťanstvo je plné paradoxov. Jedným z nich je to, že Božia milosť a spása sú úplne zadarmo; Pán Boh nám dáva celého seba, celú svoju lásku, úplne nezištne. Z druhej strany máš byť človekom, ktorý sa rozhodne vrhne do týchto vecí a prijme ich. Ježiš hovorí o násilníkoch, ktorí sa predierajú do nebeského kráľovstva. Tak veľmi po ňom túžia. Milosť totiž neznamená pasívnosť.