30. december Lk 2, 36-40

Vdova. Vdovy sa často objavujú na stránkach Nového, ale aj Starého Zákona. Vdova bola symbolom človeka, ktorý vie, že jediným ženíchom, ktorý nesklame je iba Boh. Vskutku, je možné objaviť v tejto situácii milosť. Milosť konkrétneho vedomia, že všetko sa pomíňa, že o všetko prídeme. Že jedinou istotou je dar Ježiša Krista.

29. december Lk 2, 22-35

Simeon nazýva Ježiša svetlom na osvietenie pohanov. Vianoce sú teda sviatkom svetla nie preto, že ich slávime v čase slnovratu, ale pre túto moc víťazstva nad bytostnou temnotou, ktorú nám odovzdal Kristus.

28. december Mt 2, 13-15. 19-23

Evanjelium o úteku Svätej rodiny ukazuje, že Boží plán sa napĺňa aj uprostred nečakaných zvratov. Sťahovanie, vyhnanstvo a komplikovaný návrat vyzerali ako náhody, no ukázali sa cestou, na ktorej sa „plní, čo povedal Pán“. Aj náš život má podobné (ne)náhodné súradnice: Boh nás vedie práve cez udalosti, ktoré by sme si sami nevybrali, aby cez nich uskutočnil našu spásu.

27. december Jn 20, 2-8

Uvidieť prázdny hrob je akoby ozvenou iného znaku - toho, ktorý dostali pastieri, poslaní anjelmi za dieťaťom, ovinutým do plienok a uloženým do jasieľ. Oba sú to znaky nového života. Náš Spasiteľ sa nechal zavinúť do plachiet a uložiť do hrobu, aby rozviazal to, čo nás spútavá a robí z nás otrokov, a získal nám slobodu.

26. december Mt 10, 17-22

Vieru vidíme uprostred skúšok. Je naozaj úžasný ten Boh, čo vie človeka naplniť poznaním svojej lásky tak, že mu už nič nechýba. Lebo pritom objavil, že On je Pánom života a aj keby stratil niečo dôležité, získa niečo oveľa dôležitejšie - jeho samého, neodcudziteľný život s ním.

25. december Lk 2, 1-14

Na tmavej oblohe našich túžob a prianí svieti jedna hviezda, ktorá ukazuje, že tieto naše najhlbšie hnutia nachádzajú naplnenie v stretnutí s Ježišom – len tam môže naše srdce nájsť konečne odpočinok. Mať priania totiž nie je zlé; dokonca možno povedať, že sú stopou Boha v našom srdci. Preto počúvajme anjelské zvestovanie, aby sme aj my otvorili oči, uvideli hviezdu a nasledovali ju až k nášmu Pánovi – k tomu, ktorý je naplnením všetkých našich prianí a jedinou odpoveďou na ich nekonečnú hĺbku.

24. december Lk 1, 67-79

Po dlhom mlčaní toľko slov zo Zachariášových úst! A sú to slová veleby a oslavy Boha. Aj my potrebujeme mlčať, aby sme mohli dozrieť od pochybností k oslave. 

23. december Lk 1, 57-66

"A vskutku Pánova ruka bola s ním." Kedysi boli ľudia silne presvedčení pravde, že Boh je po ich strane. Už len preto, že dostali dar života, či vychádzajúc z faktu, že sú kresťanmi. Bol to pre nich dôkaz, že sú požehnaní a žijú v Božej priazni. Nám už chýba toto vedomie a preto sa bojíme budúcnosti. Dnešné evanjelium nám prichádza na pomoc a pripomína nám, že náš život nie je náhoda.

22. december Lk 1, 46-56

Aj tvoja duša velebí Pána? Nesieš v sebe radosť, ktorá preniká každodenné udalosti tvojho dňa? Ak sa nezobúdzaš s radosťou v srdci a po dni plnom problémov nejdeš spať s touto radosťou vnútri, znamená to, že sa ešte nepoznáš. A ak sa nepoznáš, nevieš ani to, ako ťa Boh miluje. Mária poznala Boží pohľad, ktorý na nej spočíval: „zhliadol na poníženosť svojej služobnice“. Poznáš aj ty Boží pohľad plný milosrdenstva a lásky? Máš túto skúsenosť, ktorá osvecuje celú našu existenciu?

21. december Mt 1, 18-24

Jozef v sebe zápasil, až kým už nevládal ďalej, a zaspal. Práve uprostred tohto vyčerpania je však schopný prijať kľúčové slovo, ktoré mu prináša Boží posol. Je to kľúčové slovo aj pre teba – kľúčové slovo Vianoc: „Neboj sa, lebo to, čo sa v Márii počalo, je môj život.“ Inými slovami: aj ty máš do činenia s vecami, ktoré ti unikajú. Prijmi ich, lebo práve v tomto tajomstve môžeš objaviť, že Boh je Emanuel – Boh, ktorý je s tebou. Iste, máš strach z choroby, neistoty či nedostatku. To sú obrazy našej neschopnosti mať veci úplne pod kontrolou. Môžeš však, podobne ako Jozef, opustiť svoje vlastné kritériá, dovoliť Bohu vstúpiť do svojho života a zakúsiť prvé plody neba, ku ktorému ťa vedie to, čo práve prežívaš.

20. decembra Lk 1, 26-38

Milostiplná - toto označenie, ktoré používa Boží posol pri stretnutí s Máriou je podstatou toho, čo je adresované aj nám prostredníctvom Cirkvi - Božieho posola, ktorý nás navštevuje v našom živote. Ide o to, objaviť skutočnosť milostiplnosti pre nás samých. Vďaka tomuto zvestovaniu už hodiny nášho života neubiehajú nemilosrdne preč k ničote, ale všetko nadobúda nový význam a vedie nás k životu – k životu Božieho Syna v nás.

19. december Lk 1, 5-25

Dnešné evanjelium nám pripomína, aké dôležité je uveriť tomu, čo nám ohlasuje anjel, čiže ten, kto je poslaný Bohom, aby nám hovoril o Božích plánoch s nami. To preto, lebo neuveriť znamená zostať len pri tom, čo je možné, predvídateľné a vysvetliteľné. Neveriť nás robí neschopnými všimnúť si to, čo je mimoriadne. Avšak uveriť nás robí schopnými spoznať mimoriadne veci keď a kde sa začnú diať.

18. december Mt 1, 18-24

Pán chcel vstúpiť do dejín sveta cez úzku bránu poslušnosti sv. Jozefa. Mohol si zvoliť aj iné cesty, no vtedy by sa nenaplnil jeho zámer v tom konkrétnom čase a na tom mieste. Ak teda nepočúvame Božie slovo a naše srdce zostáva stvrdnuté počúvaním iných slov, túto bránu zatvárame pred Božou spásou. Iste, Pán príde s ďalšími príležitosťami, no tá jedinečná sa už nezopakuje. Nestrácajme ich teda, ale učme sa počúvať, bdieť a zmäkčovať svoje srdce Božím slovom, aby sme dokázali prijať Spasiteľa, keď príde.