4. januára Jn 1, 35-42

Jeden z prejavov veľkosti spočíva v tom, že vieme uznať vo vzťahu s iným človekom: môj čas sa skončil. Urobil si koľko si mohol. Ako otec, matka, kolega, priateľ, duchovný vodca, spovedník. A teraz dovoľuješ tomu druhému ísť ďalej samému. Sv. Ján Krstiteľ mal takúto veľkosť v sebe. Keď vidí Ježiša, vie, že od tej chvíle ho jeho učeníci majú opustiť a ísť za Kristom. Lebo v ňom nájdu tú plnosť, ktorú hľadajú, ale on sám im ju nemôže dať.

3. januára Jn 1, 29-34

S obrovskou pokorou sv. Ján Krstiteľ v dnešom evanjeliovom úryvku priznáva, že Ježiša nepoznal, hoci toľko rokov bol pri ňom (boli koniec-koncov príbuzní). Tak blízko som bol, a nevedel som, že je to Mesiáš. Bolo by dobré, použiť takúto pokoru v našich vzťahoch s ľuďmi, s ktorými možno bývame veľmi často a nedokáže uvidieť tajomstvo ich prítomnosti v našom živote.

2. januára Jn 1, 19-28

Dá sa dvoma spôsobmi reagovať na záludné otázky, ktorými niekto chce spochybniť našu skúsenosť vo viere. Mlčať, ako to veľakrát robil Ježiš, alebo vstúpiť do rozhovoru a pomaly a trpezlivo viesť nášho brata k odhaleniu skutočnosti. Niečo také nám v dnešnom evanjeliu výnimočným spôsobom ukazuje sv. Ján Krstiteľ. 

1. januára Lk 2, 16-21

Pastieri, ktorí vkročili do svätej stajne našli znaky, o ktorých im hovorili anjeli: bol ovinutý do plienok a uložený do jasiel. Bolo oň postarané, a zároveň bol ponuknutý ako pokrm. Aj o náš nový život, ktorý sme dostali cez vieru, je potrebné starostlivo dbať a zároveň je určený stať sa pokrmom pre druhých.

30. decembra Lk 2, 36-40

Ak budeš verný, skôr či neskôr budeš môcť vidieť ako Boh potvrdzuje správnosť tvojho rozhodnutia. Vleje do tvojho srdca svetlo, dá znak, na ktorý čakáš. Toto zakúsila Anna z dnešného evanjelia a mnoho iných. Čakaj a buď trpezlivý.

29. decembra Lk 2, 22-35

Čím je človek bližšie k Bohu, tým viac ho zaujímajú iní. Simeon očakával potechu Izraela... Nie je to teda tak, že čím je niekto svätejší, tým je sústredenejší na svoje vnútorne stavy, emócie, nálady...!

28. decembra Mt 2, 13-18

Strach častokrát vyúsťuje do agresie. Dnešné čítanie o Herodesovi a jeho obetiach môže byť pre nás dobrou príležitosťou si to všimnúť a keď sa prichytím pri agresii môžem sa pokúsiť spýtať: Čoho sa vlastne bojím? Môže by byť počiatok veľmi tvorivej sebareflexie.

27. decembra Jn 20, 2-8

Aj Peter aj Ján uvideli tie isté veci v Ježišovom hrobe a predsa jeden len uvidel a druhý uvidel aj uveril. Buďme trpezliví s ľuďmi, ktorých sa tie veci, ktoré nás veľmi silne dokážu pohnúť, vôbec nedotýkajú. Príde čas, keď ich reakcia bude úpne iná, ako tá, ktorú u nich vidíme dnes.

26. decembra Mt 10, 17-22

Čakali by sme, že nám Cirkev bude hovoriť o Ježiškovi, o Márii, alebo pre zmenu o Jozefovi, či ešte niečo o pastieroch a ovečkách. A tu hneď na druhý sviatočný deň o krvi, súdoch, prenasledovaní a vlkoch. Cirkev vie, čo robí. Sú to dve strany tej istej mince. Kristus sa narodil, aby nás naučil nevzdať sa zlu, smútku a prázdnote. Tieto Sviatky sú tu preto, aby si obnovil v sebe vedomie, že si človek, nie zamestnanec, konzument, klient... Že si konkrétne vybavovaný do boja, lebo život človeka je boj s konrétnym zlom v tomto svete.

25. decembra Slávnosť Božieho Narodenia

Tieto Sviatky nám hovoria: neboj sa, lebo Víťaz, ten, ktorý berie naše ťarchy na seba, sa už narodil. Dnes sa znovu ohlasuje táto dobrá novina všetkým ľuďom dobrej vôle. Môžeš ju aj ty prijať do svojho srdca. 

24. decembra Lk 1, 26-38

Mnohých vecí sa týka rozhovor medzi Anjelom a Máriou pri zvestovaní. Ale celé sa to nakoniec dá zredukovať do jednej otázky: Chceš, prijímaš? Je užitočné pozrieť sa na základe toho na náš vzťah s Bohom, na to množstvo otázok a odpovedí, a vlastne stále tú jednu jedinú Otázku.

23. decembra Lk 1, 57-66

Alžbeta je poslušná Anjelovi napriek tradícii a napriek tomu, že sa hlas ženy v jej dobe nebral vážne. Nalieha: „Nie, bude sa volať Ján.“ Čim je väčšia naša duchovná skúsenosť, tým väčšia je naša ľudská zrelosť. A to aj v oblasti akou je asertívnosť.

22. decembra Lk 1, 46-56

Mária je len na začiatku svojej novej cesty s Pánom a už ho velebí za veci, ktoré On s ňou vykoná v budúcnosti. Vo viere vie, že On je verný a že jeho zmýšľanie je iné ako je zmýšľanie tohto sveta. Viera a veleba. Aj my sme pozvaní takto sa pozerať na budúcnosť. Pokúsme sa vstúpiť do tohto jej postoja.