17. decembra Jn 1, 6-8. 19-28

"Medzi vami stojí ten, ktorého nepoznáte". Uprostred nášho života Boh koná nie bezprostredne zjavným spôsobom. Dôveruj, na tvojej ceste je ešte mnoho nových veci, ktoré pre teba pripravil Pán.

16. decembra Mt 17, 10-13

"Eliáš už prišiel, no nespoznali ho a urobili s ním, čo chceli". Bez obrátenia nie je možné vstúpiť do Božieho kráľovstva. Lebo naháňanie svojich predstáv končí fiaskom a niekedy aj tragédiami.

15. decembra Mt 11, 16-19

Dnešné Ježišové slová by sme mali čítať prudko, možno až s hnevom. Ježiš cituje názory niektorých svojich poslucháčov, tak ako to robíme niekedy my pri našich hádkach. Keď hovorí to podobenstvo o deťoch chce nami zatiasť: namiesto toho, aby ste sa úctivo zamysleli nad tým, čo hovorím, porovnávate ma s Jánom Krstiteľom a to v nepodstatných veciach; ide pritom o vážne veci a vážne rozhodnutia pred ktorými stojíte!

14. decembra Mt 11, 11-15

V nebeskom kráľovstve je každý veľkým. Je to opravdivá, trváca veľkosť. Kto totiž vníma svoj život ako miesto, kde nad všetkým panuje Boh, ten spoznáva Boha stále viac ako Otca a vníma, že sa v ňom obnovuje dôstojnosť Božieho dieťaťa. No udržať si takýto pohľad na svoj život chce ozajstnú odvahu...

13. decembra Mt 11, 28-30

"Príjemné jarmo a ľahké bremeno". Ak ťa Ježišove slová neposilňujú a neoslobodzujú, ak ti služba Cirkvi neprináša úľavu a občerstvenie, niečo nie je v poriadku. Ak byť kresťanom znamená pre teba záťaž, povinnosti, ťarchu a obmedzenie, tak niečo zásadné sa diablovi s tebou podarilo. Avšak slová Spasiteľa z dnešného evanjelia sú živé aj dnes a ty ich môžeš konečne prijať.

12. decembra Mt 18, 12-14

Ak bdieš v jednote s Bohom, tak udalosti, ktoré sa ťa dotýkajú, sa dotýkajú aj Jeho. A preto súciti s tebou. Ak sa vzdiališ, oklamaný falošnosťou sveta, On „sa vydá hľadať ťa“. Nájde ťa a privedie späť. Ak mu to dovolíš.

11. decembra Lk 5, 17-26

Hriech je príčinou vnútorného ochrnutia a teda všetci sme ním postihnutí. Ježiš uzdravuje ochrnutého, aby zjavil svoju moc odpúšťať. Človek je totiž povolaný učiť sa stále, neustále prechádzať k novým veciam. Odpustenie, na ktorom sa ako kresťania môžme oprieť, dostávame vlastne preto, aby sme deň po dni mohli zjavovať obdivuhodné Božie skutky s človekom.

10. decembra Mk 1, 1-8

Nový začiatok, čiže nový život neznamená vsadiť všetko na naše sily a podať výkon. Nie, nový začiatok znamená prijať Pána, ktorý prichádza a prináša ho so sebou. Nie výkon, ale púšť: naša prázdnota, naše stroskotania, naša krehkosť... nám umožňujú stretnúť a prijať "Mocnejšieho", ktorý svojho Ducha dáva pokorným.

9. decembra Mt 9, 35 – 10, 1. 5a. 6-8

Ten, kto žije svoj život ako odpoveď na Božie povolanie, je veľkým darom pre všetkých. Jeho život sa totiž stáva svedectvom o Bohu, o jeho daroch, či o pokoji, ktorý prináša viera. Je pritom jedno, či sme rodičmi, študentmi, rehoľníkmi alebo kňazmi. Nikoho o Bohu nemusíme presvedčovať, nikoho nemáme znásilňovať do vzťahu s ním. Boh nás však povoláva k spontánnemu svedectvu tým, že nám dal dary.

8. decembra Lk 1, 26-38

"Neboj sa..." Dnešný sviatok nám pripomína, aké veľké veci s nami robí dôvera v nášho Boha.

7. decembra Mt 7, 21. 24-27

Nie, Pane, Pane... Uskutočnené Božie slová sú meradlom opravdivej modlitby. Nič iné.

6. decembra Mt 15, 29-37

Nielen slovo, ale aj chlieb. Ježiš sa stará o celého človeka. Rovnováha medzi duchovným a telesným životom, alebo presnejšie nezanedbávanie aj druhej strany: okrem duchovného aj telesné, okrem telesného aj duchovné. O tom tiež, okrem iného, hovorí dnešné evanjelium sprevádzajúc ťa na adventnej ceste.

5. decembra Lk 10, 21-24

Zjavenie Božieho otcovstva, ktoré nám bolo dané skrze Ježiša Krista, prináša človeku spásu. Žijeme kvôli tomuto poznaniu. To je tajomstvo nad všetky tajomstvá. A naša účasť na ňom je dôvodom Božej radosti.