22. novembra Lk 19, 11-28

"Bál som sa ťa, lebo si prísny..." Strach je zlý radca. Boh Otec poslal svojho Syna vlastne preto, aby nás zbavil strachu. Pripomínaj si to vo chvíľach, keď sa ti zdá, že strach nad tebou víťazí a pros o stále väčšiu otvorenosť na Božie plány s tebou.

21. novembra Mt 12, 46-50

Ježiš „vystrel ruku nad svojich učeníkov a povedal: Hľa, moja matka a moji bratia“. Dobre počuješ! Lebo každý, kto plní vôľu Boha Otca, čiže počúva Krista, ktorého On poslal, je Ježišovi bratom i sestrou a stáva sa aj matkou.

20. novembra Lk 18, 35-43

Ale on ešte väčšmi kričal... Čo robíš ty, keď ťa démon okríka, aby si mlčal, keď ťa v tvojom vnútri presviedča, že tvoja modlitba nemá zmysel a že Kristus ti neodpovie? Nečuduj sa, že to tak je. Diabol ide vždy "popredku". Ale ty to už vieš a vieš aj to, že Ježiš chce, aby si sa naučil modliť.

19. novembra Mt 25, 14-30

Strach naozaj nemôže byť hýbateľom nášho vzťahu s Bohom. Náš Pán, so všetkou svojou štedrosťou voči nám, si naozaj nezaslúži takýto postoj z našej strany. On dáva vždy len a len zo svojej štedrosti. Z akých iných dôvodov by to robil? Žeby potreboval, aby sme mu slúžili? Alebo z malichernosti, aby nás pristihol pri nejakom kalnom skutku? Nie, vážne nie. Jeho jediným dôvodom je zdieľanie dobra: "vojdi do radosti svojho Pána".

18. novembra Lk 18, 1-8

"Hoci sa Boha nebojím a ľudí sa nehanbím, predsalen obránim spravodlivosť...". Tak koná človek. Čo potom Pán Boh? Pros, volaj, unúvaj! Neochabuj... a dostaneš o čo, prosíš.

17. novembra Lk 17, 26-37

Ľudstvo, či už to vie, alebo nie, či to chce alebo nehce, je na ceste ku dňu Syna človeka. On sa zjaví na konci a všetko, čo sa stalo uvidí, že bez neho nemá zmysel. Všetko a všetci začnú preto po ňom túžiť. Akí blažení budú vtedy všetci, čo sa už teraz učia nezachraňovať si život pre seba, ale strácať ho pre neho. 

16. novembra Lk 17, 20-25

Božie Kráľovstvo je medzi nami, ale nepozorovane. Deje sa tam a vtedy, kde a kedy človek orientuje svoj život podľa Božieho súdu. Preto Ježiš chce, aby sme sa zriekli clivoty za minulosťou či úzkosti z toho, čo príde, a začali žiť v prítomnosti s pozornou bdelosťou a zodpovednou vernosťou. 

15. novembra Lk 17, 11-19

Vďačnosť za skúsenosť dobra charakterizuje ľudí pravých. Pred sebectvom ťa neochráni zopár skúsenosti s vierou, ani hmlisté vedomosti o Božích veciach. Je potrebná dobrá ľudská formácia, aby Evanjelium, zasiate do dobre pripraveného srdca, vydalo očakávané plody.

14. novembra Lk 17, 7-10

"Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť." Pri týchto dnešných Ježišových slovách, sa ako vzdialená ozvena, pripomína Satanovo "Nebudem slúžiť!", ktorým nás pokúša. Na pokúšanie však máme byť pripravení a obnovovať v sebe vedomie, že slúžiť Bohu je privilégium, nie otroctvo.

13. novembra Lk 17, 1-6

Ježiš nás dnes veľmi silno vystríha pred pohoršením maličkých. Ako môžeme pohoršovať maličkých? Chodením na červenú, alebo neskorým príchodom do kostola? Hlúposti. Hovorí to hneď ďalej v dnešnom evanjeliu - neschopnosťou odpúšťať stále. Hej, prosme o dar živej viery, ako učeníci, aby priniesla v nás tento šťastný plod.

11. novembra Lk 16, 9-15

"Ak ste teda neboli verní v nespravodlivej mamone, kto vám zverí pravé bohatstvo?" Čo znamená byť verným v nespravodlivej mamone? Hovorí to Ježiš o kúsok vyššie: robiť si priateľov používajúc k tomu naše prostriedky. Tie nie sú spravodlivé, pretože prostriedky vo všeobecnosti nie sú rozdelené spravodlivo, a tak naozaj nie sú naše, lebo sú nám iba zverené.

10. novembra Lk 16, 1-8

Naše správcovstvo je dočasné. A Pán chváli v dnešnom evanjeliu tých, čo vedia používať im zverené dobrá predvídavo - získavajúc si priateľov pre budúci svet. Prosme dnes nadovšetko o to, aby sme vedeli počítať naše dni a tak zmúdreli.

9. novembra Jn 2, 13-22

"Nerobte z domu môjho Otca tržnicu!" Telo - chrám - dom Otca. Nerobíš z Otcovho domu, čiže z chrámu svojho tela, tržnicu? Ak áno, pozvi Krista, aby prišiel a očistil ho.