8. novembra Lk 14, 25-33

Bez toho, aby sme sa zriekli všetkého, či dokonca, aby sme sa nenaučili nenávidieť svoje očakávania, nie je možné, aby sme dokončili veľkú stavbu a veľký boj, akým je byť Ježišovým učeníkom. Dnes nás evanjelium znovu stavia pred východiskovú otázku, či nasledovanie Ježiša je pre mňa dôležitejšie ako napĺňanie si svojich predstáv o svojom živote a o svojich vzťahoch. 

6. novembra Lk 14, 12-14

Z Ježišovho poučenia, ktoré dáva svojmu hostiteľovi, sa zdá, že ten od neho čakal niečo ako odplatu. Ježiš dobré pozná naše srdce. Vie, že človek bohatne dávajúc. Ak však dáva nezištne. Pravdivá štedrosť vyviera zo srdca plného súcitu.

5. novembra Mt 23, 1-12

Nielen hovoriť, ale aj konať - to je cesta tých, ktorí prijali svoj život od Pána ako poslanie, v akomkoľvek povolaní by žili.

4. novembra Lk 14, 1. 7-11

"Posledné miesto" - čo je to v tvojom živote? Skús dnes nad tým porozmýšľať.

3. novembra Lk 14, 1-6

Veľmi zaujímavý je ten obraz syna, ktorý padol do studne. Možno sme všetci pre Ježiša ako do studne padnuté dieťa...

2. novembra Jn 14, 1-6

"V dome môjho Otca je mnoho príbytkov... Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja." V dnešný deň nech naše srdcia naplní dôvera v Ježišove uistenie a prosba za všetkých, čo sa očisťujú, aby čím skôr mohli byť v úplnej jednote s Kristom.

31. októbra Lk 13, 18-21

Veľmi vzácne je toto dnešné evanjelium. Pripomína nám, akým spôsobom sa Boh o nás stará. Že to nie je ako s kráľovstvami tohto sveta, pri ktorých sú rozhodujúce rozmery, bohatstvo a moc. Tým maličkým semienkom je sám Ježiš, jeho evanjelium, každé jeho stretnutie s človekom. My sme vždy pokúšaní veľkosťou, tu však ide o to, byť "ukrytý do zeme" ako semeno, alebo vmiesený ako kvas múky. 

30. októbra Lk 13, 10-17

Existujú veci nevyhnutné a vyhnutné. Tie druhé môžu počkať, prvé však nie. Láska je nad zákonom. Milujúce srdce vie, že služba druhému zatieňuje právny predpis.

29. októbra Mt 22, 34-40

Milovať Boha a milovať blížneho, to nie sú veci, ktoré si môžeme zo svojej dobroty zvoliť za životnú filozófiu. Je to oveľa viac. Je to dôvod, kvôli ktorému existujeme. Každy deň či každá hodina nášho života, ktoré sme strávili bez tohto nasmerovania, sme tak naozaj stratili.

28. októbra Lk 6, 12-19

Vo voľbe Dvanástich môžme postrehnúť jednu z chrakteristík Božieho konania: Ježiš si volí úplne bežných ľudí, nemali ani vzdelanie, ani spoločenské postavenie. Nevybral si týchto ľudí na základe toho, čím boli, ale na základe toho, kým by sa mohli stať pod jeho vedením. Aj u nás nehľadá mimoriadne danosti, ale schopnosť odovzdať sa jeho vedeniu.

27. októbra Lk 12, 54-59

Odpustenie a zmierenie s našimi blízkymi je urgentná záležitosť. To je zmysel času, ktorý žijeme. Všetky tie veci, čo sa dejú okolo nás, to sú znaky, ktoré nám o tom hovoria a ktoré nesmieme ignorovať.

26. október Lk 12, 49-53

Naša povolanie k láske nás neizoluje od ťažkostí vo vťahoch. Naopak, je tak naozaj angažovaným kráčaním po ceste každodennej modlitby, obrátenia, prijatia a docenenia druhého. Skrátka, niekedy láska vyžaduje odstup a prináša nepochopenie, ale to neznamená, že nie je láskou.

25. októbra Lk 12, 39-48

"Ten sluha si v srdci povedal: ‚Môj pán voľajako nejde,‘..." Zmeny našich postojov začínajú v našom srdci. Preto je tak dôležité nad ním bdieť a tam sa zjednocovať s vôľou nášho nebeského Otca.