Zázračný medailón

aveevaKázeň kustodiálneho vikára, br. Adama Barana, o Zázračnom medailóne v spiritualite sv. Maximiliána a hnutia Rytierstvo Nepoškvrnenej, ktorá odznela 1. 12. 2011 v Bratislave, Karlovej Vsi.

Niektorí „moderní“ teológovia veľmi často považujú spiritualitu sv. Maximiliána za nesprávnu, príliš ľudovú a dokonca aj za neortodoxnú. Jednou z takýchto  kontroverzných čŕt  jeho spirituality je Maximiliánova fascinácia Zázračným medailónom. Už v Štatúte Rytierstva Nepoškvrnenej ako druhú podmienku členstva v tomto hnutí kladie nosenie Zázračného medailónu a do apoštolských prostriedkov pôsobenia MI zahŕňa šírenie tejto sväteniny ako účinnej zbrane proti zlu.

Sám Maximilián neostal len pri slovách, ale túto vieru v zázračnú moc medailónu aj účinne praktizuje. Z jeho života poznáme príbeh, keď sa dozvedá v Nepokalanove, že vo Varšave zvolili nového veľmajstra slobodomurárskej lóže v Poľsku. Maximilián sa rozhodne, že ho navštívi. Počas rozhovoru sa ho snaží presvedčiť k modlitbe a priviesť k obráteniu. Keď nič nezaberá, nakoniec ho prosí, aby prijal od neho medailu. Ten sa bráni, ale vidiac, že nič nezmôže, prijíma ju. Otec Maximilián ho prosí, aby ju nosil stále pri sebe, čo tento človek učinil, a uisťuje ho, že sa bude za neho modliť. Bolo to v roku 1927. Prešla vojna a chýr o svätosti pátra Maximiliána a jeho hrdinskej smrti sa začal šíriť po svete. Všimol si to aj istý pán Stempowski, ktorý sa rozpamätal na návštevu mnícha spred vyššie  dvadsiatich rokov a na medailu, ktorú mal v puzdre. Začal o tom premýšľať. Bol to on, spomínaný veľmajster lóže. O tri mesiace neskôr ulicami hlavného mesta Poľska prechádza pohrebný sprievod veľmajstra slobodomurárskej lóže v Poľsku. Je to však sprievod katolícky, lebo pán Stempowski sa na smrteľnej posteli zmieril s Bohom a s Cirkvou. Náhoda?

Aby sme pochopili tuto fascináciu sv. Maximiliána Zázračným medailónom, musíme  si odpovedať na otázku, aký význam majú náboženské symboly. Každé náboženstvo ma svoje symboly a predmety, ktorým pripisuje výnimočnú silu. Sú to rôzne talizmany a fetiše, ktoré majú chrániť pred zlom alebo prinášať šťastie. Avšak kresťanstvo takéto chápanie svojich symbolov odmieta. Sila nespočíva v predmete, ale vo viere, modlitbe a v odovzdanosti Bohu. Na to tieto predmety majú ľudí len upriamovať. Sú znakom viery a dôvery. Všimnime si: Maximilián, keď dáva medailu, uisťuje vždy, že sa bude za obdarovanú osobu aj modliť. Medailónček, krížik, to nie je talizman ani ozdobný predmet. Nosíme ho na srdci, alebo pri sebe, aby nám pripomínal, koho v tom srdci máme. Je nedorozumením a dokonca hriechom proti druhému Božiemu prikázaniu, ak používame náboženské symboly len ako ozdobné predmety, náušnice, tetovania a pod.

Čo je vlastne Zázračný medailón? Jeho pôvod musíme hľadať v roku 1830 v Paríži, kde po Francúzskej revolúcii prebiehajú násilné procesy laicizácie. Život človeka, pokiaľ nie je silný a bohatý, neznamená nič. V takom prostredí sa mladej rehoľníčke, novicke Kataríne Labouré trikrát zjavuje Panna Mária. Pri druhom videní dňa 27. novembra jej ukazuje podobu medailónu. Katarína vidí v ovale žiarivú Pani, ktorá stojí na zemeguli. Na rukách má prstene, z ktorých splývajú na okolie lúče, symbol Božích milostí.  Zemeguľa je znakom sveta ale i každého z nás. Okolo je nápis: „Ó, Mária, bez hriechu počatá, oroduj za nás, ktorí sa k tebe utiekame“. Znak obrovskej dôvery v pomoc Panny Márie. Na druhej strane, ktorá sa zjavuje o chvíľu,  je veľké písmeno „M“ nad ktorým je kríž a pod ním dve srdcia Ježiša a Márie. Krásna symbolika: sila Márie spočíva v Ježišovi. V nej boli zjednotené dve srdcia –  Boha a človeka. Ona tiež spolu so svojím Synom trpela pod krížom.

Ako predmet nám táto medaila pripomína pomáhajúcu úlohu Panny Márie v našom živote ale aj v dejinách spásy. Len cez pokoru a jednoduchosť môžeme prísť k sláve, akej sa teší ona. Odovzdať sa Matke, znamená prísť k Synovi. To je predsa cesta sv. Maximiliána: Skrz Máriu získať cely svet pre Krista.

Na záver jeden súčasný príklad, ktorý opisuje rehoľná sestra pracujúca v nemocnici: V nemocnici ležal človek, ktorý mal pokročilé štádium rakoviny. Bol veľmi nespokojný. Svojím krikom a  kliatbami rušil pokoj celého oddelenia. Sestrička sa s ním začala zhovárať a ponúkla mu Zázračný medailón. Chorý ho však odmietol, ba dokonca ho kdesi odhodil. Pri tom preklínal  Pána Boha. Sestrička mu neskôr potajomky vložila medailu do vankúša a celé predpoludnie sa modlila za tohto človeka. Po obede, keď ho prišla navštíviť, uvidela veľkú zmenu. Chorý bol pokojný a dokonca poprosil, aby k nemu priviedli kňaza. Odišiel potom zo sveta zmierený s Bohom.

Takýchto príkladov je veľa. Medailón, a možno lepšie povedané modlitba, a viera tých čo medailón darovali, zachránila veľa ľudských životov pred večnou smrťou. Nehanbíme sa ani my používať túto užasnú zbraň, akú nám do boja so Zlým dala Mária v podobe Zázračného medailónu. Pamätajme však, že ho nestačí len darovať, potajomky zašiť do oblečenia... Osobu, ktorej chceme pomôcť, je potrebné sprevádzať modlitbou. Medaila to nie talizman, je to predmet, ktorý pripomína. Pripomína vieru v to, že nie sme sami, že sa máme navzájom za seba modliť.

 

Viac informácií o hnutí Rytierstvo Nepoškvrnenej tu...