23. septembra Lk 8, 4-15

Ježiš hovorí v podobenstvách. A tí, čo počúvajú môžu vďaka tomu objaviť hlbšie duchovné pochopenie pravdy, alebo svoju hluchotu. Význam dnešného úryvku je teda o tom, aká dôležitá je otvorenosť srdca pre pochopenie Božieho učenia. To je prístupné len tým, čo majú naozaj pokorné a túžiace srdce.

22. septembra Lk 8, 1-3

Dnešné evanjelium výrazne podčiarkuje prítomnosť a úlohu žien v prvotnom spoločenstve Ježišových učeníkov. S vďačnosťou si spomeň na tie Ježišove učeníčky, ktoré Ho priviedli až k tebe.

21. septembra Mt 9, 9-13

"Choďte", čiže kráčajte životom a v konkrétnych situáciach, ktoré prídu "naučte sa, čo to znamená: Milosrdenstvo chcem, a nie obetu."

20. septembra Lk 7, 31-35

Patríš k deťom "tohto pokolenia", ktoré žiadajú znamenia, ale obrátiť sa nemienia, či k "deťom múdrosti"?

19. septembra Lk 7, 11-17

Môžeme sa ľudstvo pozerať ako na sprievod, ktorý smeruje na cintorín. Tento sprievod však stretáva iný sprievod, ktorý ide opačným smerom. To je Cirkev: apoštoli, učeníci a zástup ľudí, na začiatku ktorého kráča Ježiš, prvorodený z mŕtvych. Tento sprievod nám ohlasuje: Neplač a vstaň, navštívil ťa Boh!

18. septembra Lk 7, 1-10

"Nie som hoden, ale povedz iba slovo", čiže pokorné vedomie vlastnej hriešnosti a oživujúcej sily Božieho slova - to sú koľajnice, po ktorých napreduje kresťan. Takýto druh viery hľadá v nás náš Spasiteľ. Druh, prevyšujúci dokonca hodnotu židovskej obradnosti a morálky.

17. septembra Mt 18, 21-35

"Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili..." Niet väčšieho pohoršenia, ktoré môžeme dať ako kresťania ľuďom, čo žijú okolo nás, ako keď vykážeme neschopnosť odpúšťať.

15. septembra Jn 19, 25-27

Ježiš nám odovzdáva svoju matku. A jej odovzdáva nás. Poznáme to. Ale prečo to robí vlastne vo chvíli svojej agónie na kríži? Mohol to predsa urobiť kedykoľvek predtým, alebo po zmŕtvychvstaní. Bude to súvisieť s tým, čo v tej chvíli prežíval učeník pod krížom... Vo chíľach skúšky viery môže každý učeník nanovo nájsť blízkosť Kristovej matky.

14. septembra Jn 3, 13-17

Večné Božie Slovo, sám Syn Boží prichádza na svet povedať nám o láske Boha Otca. O láske, ktorá sa pred ničím nezastavila a v konfrontácii so všetkou našou tmou, mračnami a tieňmi, je ako vždy víťaziace slnečné svetlo. Prichádza spasiť, nie zatratiť. Túto vec dnes môžeme nanovo prijať, proti všetkým podozrievaným myšlienkam.

13. septembra Lk 6, 20-26

Ježišove blahoslavenstvá sú ako zrkadlo, do ktorého sa dnes môžeš pozrieť. Čo je pre teba aktuálne zdrojom blaženosti a čo zdrojom smútku? Odpovedz si úprimne na túto otázku a porovnaj svoju odpoveď z tým, čo vidíš v Ježišových slovách.

12. septembra Lk 6, 12-19

Božia milosť pôsobí tak, že vstupuje do života človeka, ktorý by za seba nedal možno ani deravý cent, uzdravuje ho a posilňuje, no potom dodáva: toto si nedostal len pre seba, ale preto, aby si sa stal nositeľom Božej moci a odovzdával ju ďalej. Tak to vidíme v tej úžasnej scéne opísanej v dnešnom evanjeliu.

11. septembra Lk 6, 6-11

Ak by nás niekto prichytil pri zlých pohnútkach, zahabilo by nás to alebo by sme vzplanuli hnevom? Farizejov v dnešnom evanjeliu nezaskakuje, že boli vytianuté na svetlo ich temné úmysly, ale sa nechávajú opanovať nerozumom, pretože nemienia opustiť svoje temné zámery.

10. septembra Mt 18, 15-20

Prísľub, že „kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi“, je pozvaním k starostlivosti o putá jednoty. Ceniť si spoločenstvo viac ako svoje nároky je však náročné umenie...