8. apríla Lk 1, 26-38

Pán si vyberá Máriu, aby sa stála nástrojom spásy pre všetky pokolenia. Robí to nezištne, zhliadajúc na jej poníženosť, na jej malosť. Dnes sme pozvaní sa zapozerať do tohto momentu a uvidieť aj naše vyvolenie a ako ona uveriť, že sme naplnení milosťou pre naše poslanie.

6. apríla Mk 16, 9-15

Úryvok z konca Evanjelia podľa sv. Marka je plný konštatovaní o neviere učeníkov na zvesť o Ježišovom zmŕtvychvstaní. Ježiš kritizuje ich nevieru, no v tej istej chvíli ich posiela do celého sveta a ohlasovať evanjelium všetkému stvoreniu. A my vieme, ako to pokračovalo. Paradoxne, ani naša slabá viera nie je prekážkou pre naše povolanie.

5. apríla Jn 21, 1-14

Ježišovo pozvanie "Poďte jesť!" nám zjavuje Jeho staroslivosť a láskavosť. To silne vyznieva hlavne v protiklade s našimi jalovými snahami. Vraciame sa opakovane k nášmu obvyklému živobytiu, ale ono nás nevie nasýtiť. Našťastie Kristus je verný a čaká až sa obrátime a nájdeme nasýtenie u neho.

4. apríla Lk 24, 35-48

Stáva sa, že ľudia prepadnú smútku a beznádeji natoľko, že ich už nič nedokáže dostať z tohto stavu. Do ich presvedčenia, že sa im v živote nič nepodarilo a nikdy nepodarí, nedokáže preniknúť ani kvapka nádeje. Učeníci stretávajúci Ježiša po jeho zmŕtvychvstaní sú tak zmätení a naľakaní, že si myslia, že vidia ducha... Aké šťastie, že Pán je vytrvalý a má slovo, schopné preniknúť hrubu vrstvu nášho zmätku, smútku, strachu a beznádeje, a zobudiť v nás nový život!

3. apríla Lk 24, 13-35

Je to ohromná veta dnešného evanjelia: keď sa im otvorili oči a spoznali ho, on im zmizol. Hovorí nám to čosi zásadné o našej viere. Že naša viera je neustále takouto dynamikou: keď sa ti otvárajú oči, On mizne. Vidíme stále o niečo lepšie, ale nie je nám dané vlastniť to, čo vidíme. Sme takto pozvaní ísť znovu o čosi ďalej. Máme tu totiž do činenia s nekonečne nás prekračujúcími tajomstvami.

2. apríla Jn 20, 11-18

Mária Magdaléna prišla za Ježišom ešte v noci, no ukázalo sa, že táto noc je počiakom úplne nového Dňa. Je dôležité, aby sme aj my prichádzali za Ježišom počas "noci", to jest uprostred situácií, keď možno nevidíme nádej ani východiská pre náš život. S Ježišom sa tieto situácie stávajú počiatkom niečoho úplne nového...

1. apríla Mt 28, 8-15

Pravda a klamstvo sa šíria zároveň. Pritom zo srdca vychádza to, čo je vnútri: život alebo smrť, dar alebo korisť, milosť alebo peniaz, bratia alebo "svätý pokoj".

29. marca Jn 18, 1 – 19, 42

Otázku „Nie si aj ty z jeho učeníkov?“ dostávame často, keď sa ohrievame pri ohni života v spoločnosti. A zapierame. Dnešné evanjelium nás v tom cez Petra fotografuje. A teda aj pozýva zaplakať a prijať od Ježiša odpustenie a nový život.

28. marca Jn 13, 1-15

 „Teraz ešte nechápeš, čo robím, ale neskôr pochopíš.“ Koľké veci, ktoré nám robí Pán (cez dané slovo, cez sviatosti, cez cirkev, cez udalosti života) nechápeme, keď sa k nám dostávajú?! Nemusíme. Príjmijme ich s pokojným duchom ako službu a znak Jeho láskavosti, ktorých význam objavíme v príhodnom čase.

27. marca Mt 26, 14-25

"Som to azda ja?" To je otázka na dnešný deň. Dnešný deň totiž by mal byť dňom úprimného vyznania vlastnej pochabosti a skrúšenej modlitby o vernosť Kristovej láske.

26. marca Jn 13, 21-33. 36-38

Ježiš svoje gesto podania chleba sprevádza slovami: "Teraz je Syn človeka oslávený". To znamená, že v tomto geste zjavil svoju lásku k svojmu učeníkovi. Takto reaguje na jeho zradu. Toto robí Ježiš s každým svojim učeníkom: po každej zrade ponúka seba a svoju lásku. Ba robí to dokonca ešte pred tou zradou! Nech nám preto nikdy nezmizne zo srdca spomienka na Kristovu lásku, aby sme obstáli v pokušení sebazavrhnutia.

25. marca Jn 12, 1-11

"Chudobných máte vždy medzi sebou, ale mňa nemáte vždy". Preukazovať dobro chudobným môžeme stále, sú však momenty, ktoré patria Ježišovi. Tento špeciálny týždeň, ktorý sme začali, máme presne na to, aby sme "vyliali voňavku" úcty a povedali Ježišovi "ďakujem" za obetu, ktorú pre nás podstúpil.

24. marca Jn 12, 12-16

Dnes si pripomíname Ježišov slávnostný vstup do Jeruzalema, čiže zásnuby Božieho ženícha s jeho mestom Jeruzalemom, ktorého obyvateľmi sme aj my. Začíname tak týždeň kontemplácie naplnenia tohto vzťahu plného zrád z našej strany, no neustále obnovovaného vernou láskou Krista.