10. október Lk 11, 27-28

Dnes dostávame jedno dôležité blahoslavenstvo. Ježiš nám pripomína, akým mimoriadnym darom je pre nás možnosť počúvať Božie slovo a stavať na ňom svoj život. Máme tým účasť na materstve Boha, ktorý nás nielen rodí do nového života, ale tento nový život v nás svojími slovami aj kŕmi. Počúvať a zachovávať Božie slovo má byť preto každodenným úsilím každého kresťana. Umožňuje nám vstupovať do hlbokej, premieňajúcej a obšťastňujúcej jednoty s naším Pánom a Spasiteľom. Je to viac než akýkoľvek iný druh jednoty, známosti či blízkosti.

9. október Lk 11, 15-26

Nie, nemýľme sa, Ježiš človeka naozaj oslobodzuje od zla, zjednocuje naše spoločenstvá a napĺňa nás pokojom a istotou. Človek bol totiž stvorený preto, aby sa stal miestom, kde prebýva Duch Boží. Kto však nespolupracuje s Božím Synom, nezostáva prázdny, nie je územím nikoho – neutrálny stav neexistuje. To len človek nevníma svoj úpadok a skutočnosť, že v ňom vládnu zlí duchovia.

8. október Lk 11, 5-13

Úžasné evanjelium, celé sústredené na jediný potrebný dar – dar Ducha Svätého. A uprostred uistenie: „Každý, kto prosí, dostane.“ Prosíš?

5. október Lk 10, 25-37

Láska nie je cit, ale rozhodnutie konať. Kňaz a levita sa možno ponáhľali do chrámu, ale skutočný úkon nábožnosti je milosrdenstvo. A Ježišova výzva? „Choď a rob aj ty podobne.“ Lebo spása sa nedeje v teórii, ale v blízkosti k ranám druhých.

4. október Mt 21, 33-43

Keď ako človek dokážem objavovať bohatstvo toho všetkého, čo mi Boh dal, a zároveň Mu to všetko odovzdávam, hovoriac: „Pane, chcem, aby sa to všetko, čím som, rozvíjalo vo svetle slnka tvojej lásky a prinášalo život iným ľuďom...“ tak sa dotýkam toho najúžasnejšieho momentu dnešného evanjelia. Ono nám ukazuje, že Pán na nás stavil to najcennejšie, čo mal. Napriek našim chybám a našej nezrelosti nám opakovane dokazuje, že v nás verí. Aby sme sa stali Jeho adoptovanými deťmi, ktoré Ho slobodne prijmú.

3. október Lk 10, 17-24

Ťažko sa to počúva dnešnému človeku, zameranému na efektivitu, ale Ježiš hovorí o tom, že sa nemáme tešiť z toho, že niečo dokážeme, alebo že sme niečo urobili. Dokonca ani z toho, že sme schopní premôcť zlo. Toto sú pre Neho druhoradé veci. Najdôležitejšia vec, z ktorej sa máme tešiť, je to, že naše mená sú zapísane v nebi, že patríme Bohu a sme Jeho deťmi!

1. október Lk 10, 1-12

Byť učeníkom, ktorého Ježiš posiela, znamená vedome vkročiť do sveta ako ten, kto prináša pokoj. No nie pokoj lacný a pohodlný, ale taký, ktorý prechádza cez odmietnutie, neistotu a závislosť na Božej prozreteľnosti. Ježiš nás neučí zvíťaziť, ale byť svedkami. Nevolá nás k tomu, aby sme ovládli svet, ale aby sme ho pozvali k zmiereniu s Bohom. A keď sa vraciame z ciest života – úspešní či unavení – On nám pripomína: „Neradujte sa z moci, ale že vaše mená sú zapísané v nebi.“ To je pravý základ našej dôstojnosti a radosti.

30. september Lk 9, 57-62

„Obzerať sa späť“ je častou taktikou, ktorú proti nám diabol používa. Koľko sľubných začiatkov takto skončilo v slepej uličke?! Avšak, kto kráča za Ježišom, potrebuje hľadieť vždy vpred – On nás predchádza vo všetkom, s Ním slepých uličiek niet!

29. september Jn 1, 47-51

Vidieť niekoho pod figovníkom pre Hebrejov znamená vidieť niekomu do srdca pri čítaní Svätého Písma, ktorého štúdium prirovnávajú k siahaniu po sladkých plodoch tohto stromu. Pán Ježiš vidí aj tvoje dobré túžby. Ukryté, hlboké, osobné, dobré túžby. Už táto skúsenosť s Bohom, ktorý nás pozná, je veľká vec. Existujú však ešte väčšie...

27. september Mt 21, 28-32

Ježiš stavia náboženské autority do protikladu so zjavnými hriešnikmi – mýtnikmi a neviestkami. Títo poslední predchádzajú tých prvých do Božieho kráľovstva, lebo tamtí rozhodujú o všetkom výlučne podľa vlastného prospechu. Vlastný záujem a prospech zadebňujú srdce a znemožňujú obrátenie. Vedomie vlastnej hriešnosti, naopak, otvára srdce k stretnutiu so Záchrancom.

28. september Lk 9, 46-50

Znovu to tu máme: opravdivá veľkosť v Božích očiach je malosť. Nepotrebujeme teologické štúdiá, kurzy a neviem aké skúsenosti, aby sme sa priblížili k Bohu. Potrebujeme sa však zmenšiť, čiže uvidieť o niečo pravdivejšie svoju realitu – to, že sme hriešnici. To jediné totiž umožňuje uvidieť aj nezištnosť Božej lásky k nám.

26. september Lk 9, 43b-45

Ešte asi viac než kedysi Ježišovi učeníci sme my dnes upriamení na úspech a výkon. Práve táto zameranosť je dôvodom, prečo nám zostáva zahalený zmysel Ježišových slov o utrpení a nutnom prechode cez zavrhnutie. Môžeme si však byť vedomí svojej nechápavosti a pokorne prosiť o postupné očisťovanie svojho pohľadu.

25. september Lk 9, 18-22

„A vy?...“ Zástupy, čiže anonymné davy ľudí, povedia všeličo. Ale pre Ježiša je podstatné to, čo si myslíš ty. To je totiž niečo, čo v tebe stále pracuje a mení ťa. Kto je teda Ježiš pre teba?