16. mája Jn 17, 20-26

Potrebujeme sa naučiť kontemplovať slávu, ktorú Boh dal svojmu Synovi. Predovšetkým medzi tými, ktorých si Ježiš vyvolil a posväcuje ich svojou krvou. Ide o konkrétne spoločenstvo, v ktorom žijeme, nie o nejaký všeobecný pojem Cirkvi. 

15. mája Jn 17, 11b-19

V Cirkvi zakúšame neustále dôsledky Ježišovej modlitby, z ktorej úryvky počúvame v týchto dňoch. Otec ju vypočúva. A v centre tejto modlitby si aj ty. A preto je dobré si všimnúť, že Ježiš neprosí, aby sme boli vzatí zo sveta, ani aby nás svet prijal a miloval. Neprosí o to, aby sme neboli prenasledovaní. Ale prosí, aby sme boli naozaj slobodní od zla, predovšetkým v našom srdci.

14. mája Jn 15, 9-17

V evanjeliu na dnes, ako vôbec v týchto dňoch, sa nám Kristus zjavuje s očami upretými hore. Aby nám takto ukázal, kde je naše miesto. Všetko je pripravené. Stačí prijať jeho slávu do nášho úbohého tela. Tú slávu, ktorú naplnil v hodine kríža.

13. mája Jn 17, 11b-19

Začíname posledný veľkonočný týždeň, ktorým vrcholí príprava na prijatie daru Ducha Svätého. Naše telá sa majú stať príbytkom a svätyňou Ducha Svätého. No zatiaľ nám to ide iba ak na krátku chvíľu. A potom ho opúšťame, ako učeníci Ježiša v Getsemany. Ježišova láska k nám však nezávisí od našej odpovede! On je stále s Otcom. A preto možeme mať pokoj a vracať sa k Nemu vždy znovu.

12. mája Jn 17, 11b-19

Prostredníctvom slov Ježišovej veľkňazskej modlitby prenikáme do tajomstva Ježišovho vzťahu k nám. Objavujeme ako nás on vidí. Aké túžby s nami spája. Nech nám rozjímanie nad týmito slovami pomôže obnoviť naše zmýšľanie a našu oddanosť Jemu.

11. mája Jn 16, 23b-28

Kto miluje Krista, dostáva to, o čo prosí. A vieš prečo? Pretože, ak miluješ Krista nemôžeš túžiť po inom, než po tom, čo ti chce dať On sám. Čiže večný život, čiže radosť, ktorú ti nik nemôže vziať. Milujúc Krista sa učíme túžiť po tom, po čom túži On.

10. mája Jn 16, 20-23a

"Za mrakmi je moje milované slnko" vyznávala blahoslavená Zdenka. A táto pravda je v srdci každého kresťana. Náš Pán je na nebesiach! Našu radosť nám nik nemôže vziať, aj keď ju teraz zatieňujú mraky každodennosti života v tomto svete.

9. mája Mk 16, 15-20

 "Vzatý bol do neba a zasadol po pravici Boha". Táto cesta, ktorú absolvoval Ježiš, je aj našou cestou. Cestou k Otcovi. Ježiš však nielen prišiel k Otcovi, ale zasadol po jeho pravici, čo je znakom jeho mimoriadnej pozície vo vykonávaní Božej moci. A tá sa týka Božích vecí, nie tohto sveta. Existujú však aj znaky v tomto svete, ktoré sú znakom tejto jeho moci, a sprevádzajú jeho učeníkov.

8. mája Jn 16, 12-15

Pred vnebovstúpením a zoslaním Ducha Svätého, čiže bez tohto Božieho daru, nie sme schopní zniesť pravdu. Na prijatie pravdy totiž potrebujeme veľkonočné tajomstvo. Tou pravdou je nekonečná láska Pána Boha pre každého človeka. Veľká noc nám však túto lásku zjavuje v Božom baránkovi, ktorý prijal na seba hriechy sveta. V ňom, ukrižovanom Bohu, vidíme plnosť pravdy, slobody a šťastia. Je to tak? Čo vidíš ty, keď hľadíš na Ukrižovaného?

7. mája Jn 16, 5-11

Odchod niekoho, kto je pre nás dôležitou autoritou, býva zásadným životným zvratom. Áno, je v tom zármutok, ale hlavne je v tom príležitosť prijať nový a lepší druh útechy, pre ktorý dozrievame.

6. mája Jn 15, 26 – 16, 4a

Liturgia slova nás začína orientovať na Turíce a upierať našu pozornosť na dar Ducha Svätého, ktorý je dôsledkom toho, že Pán Boh sa rozhodol prebývať v nás. On sám, ako Paraklétus, čiže ako Tešiteľ, chce byť s nami a učiť nás všetko, pripomínať nám slová, ktoré nám povedal Kristus ako svojim učeníkom. Dostávať túto neustálu náuku od Boha je zdrojom pokoja.

5. mája Jn 15, 9-17

Ostávať v láske toho, ktorý ma miluje tak, že dal život za mňa - hľa, celá snaha kresťanského života. To ostávanie v láske sa zabezpečuje jeho nasledovaním, čiže rovnakou láskou k priateľom. Je to nevyčerpateľný zdroj svetla, pokoja a radosti.

4. mája Jn 15, 18-21

Nenávisť sveta a prenasledovanie je bežnou skúsenosťou Kristovho učeníka. Nečuduje sa: svet, v ktorom žijeme a jeho sily, čo na nás pôsobia, nepoznajú Otca... Poznať  Otca cez toho, ktorého poslal, je preto našou nevyhnutnou snahou, každodenným chlebom, bez ktorého v tejto konfrontácii nemôžeme obstáť.