24. september Lk 9, 7-9

Aj my, ako Herodes, hľadáme Krista – denne, od okamihu ranného prebudenia, vo všetkom. Potrebujeme však vedieť, že nie je možné stretnúť Ho podľa predstáv, ktoré ohľadom proroka nosíme v sebe. Je to niečo ďaleko presahujúce naše predstavy. Preto potrebujeme prosiť o pomoc Jeho samého a zostávať v očakávaní absolútnej novosti.

23. september Lk 9, 1-6

Dnešné evanjelium nám pripomína, že ako Kristovi učeníci sme poslaní. To znamená, že náš život, naše stretnutia a aj my sami sme javiskom, na ktorom sa On sám prostredníctvom nás stretáva s inými a uzdravuje ich. Nepotrebujeme k tejto misii nič mimoriadne, žiadnu zvláštnu výbavu, len vedomie, že sme Kristovi učeníci a že On chce konať cez nás.

22. september Lk 8, 19-21

Aj teba dnes evanjelium pozýva patriť do Ježišovho najbližšieho kruhu – nielen ako pozorovateľ, ale ako ten, koho Ježiš nazýva „Svojím“. Základom tohto vzťahu nie je krv, ale otvorené ucho a ochotné srdce. Počúvať a konať podľa Jeho slova je spôsob, ako sa nechávame premieňať. Skús si dnes uvedomiť, že si pozvaný žiť v tejto Božej rodine – a začni tým, že si nájdeš chvíľu na tiché počúvanie Jeho hlasu.

21. september Mt 9, 9-13

V Ježišovom pohľade na mýtnika Matúša sa zrkadlí nielen odpustenie, ale aj dôvera. Boh nehľadá dokonalých, ale tých, ktorí sú ochotní vstať a ísť za Ním – aj uprostred rozbitosti, hriechu či pochybností. Kristovo „Poď za mnou“ zaznieva aj dnes, v chaose všedných dní, keď sa často cítime nehodní. Práve teraz nás Boh volá k vzťahu, nie k výkonu. Milosrdenstvo, nie obeta – to je skutočné stretnutie, ktoré premieňa.

20. september Mt 20, 1-16

„Vzali denár a šomrali na hospodára...“ Toto dnešné evanjelium je pre tých, čo šomrú. Je totiž možné dostať dar spásy, byť vlastníkom prisľúbenej odmeny, a predsa šomrať. Ako si na tom dnes ty? Čo pre teba znamená patriť medzi povolaných? Dnešné evanjelium je teda pozvaním k trpezlivému znášaniu „bremena dňa a horúčosti“ vo svojom povolaní s úprimnou vďačnosťou. A tiež k modlitbe za tých skutočných chudákov, čo nežijú svoj život a svoje povinnosti ako povolanie.

19. september Lk 8, 4-15

Zdá sa, že náležitým spôsobom prijať Božie slovo môžu len šľachetní, dobrí a vytrvalí ľudia. Milosť Božia je tu, ponúka sa a hľadá v ľuďoch takúto kvalitu. Ako je to s tebou? To podobenstvo je ako zrkadlo, v ktorom môžeme uvidieť, ako to vlastne s nami je.

18. september Lk 8, 1-3

V dnešnom kratučkom úryvku sa poukazuje na ženy, ktoré boli kedysi zlomené, no teraz sprevádzajú a podporujú Ježiša a Jeho apoštolov – ich život sa stal odpoveďou. Kýmkoľvek by si bol, aj ty si pozvaný vstúpiť do tejto dynamiky: neostať len pri prijatí osobného uzdravenia, ale mať účasť na Ježišovej misii. Čo môžeš priniesť zo svojho? Možno je to tvoj čas či energia alebo láskavosť, modlitba... Aj ty môžeš byť cennou súčasťou tohto neanonymného spoločenstva, ktoré je na ceste nasledovania Krista a ohlasovania Božieho kráľovstva.

15. september Jn 19, 25-27

Ježiš nám odovzdáva Svoju Matku – a jej odovzdáva nás. My Slováci to dobre vieme: máme dobre premeditovaný tento moment. Prečo však Ježiš toto vzájomné odovzdanie Márie a milovaného učeníka urobil práve vo chvíli Svojej agónie na kríži? Mohol to predsa vysloviť kedykoľvek predtým alebo spečatiť po zmŕtvychvstaní. Zrejme to súvisí s vrcholným momentom Jeho lásky a s tým, čo v tej chvíli prežíval učeník pod krížom... Vo chvíľach skúšky viery môže každý učeník nanovo objaviť blízkosť Kristovej Matky.

14. september Jn 3, 13-17

Večné Božie Slovo, sám Syn Boží prichádza na svet povedať nám o láske Boha Otca. O láske, ktorá sa pred ničím nezastavila a v konfrontácii so všetkou našou tmou, mračnami a tieňmi je ako vždy víťaziace slnečné svetlo. Prichádza spasiť, nie zatratiť. Túto skutočnosť dnes môžeme nanovo prijať ako účinnú obranu proti všetkým spochybňujúcim myšlienkam.

13. september Mt 18, 21-35

„Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili...“ Niet väčšieho pohoršenia, ktoré môžeme ako kresťania dať ľuďom, čo žijú okolo nás, než keď prejavíme neschopnosť odpúšťať.

12. september Lk 6, 43-49

Srdce človeka je teda ako pokladnica. Ukladajú sa do nej rôzne veci – myšlienky, slová, stretnutia, zranenia, spomienky... Tie tam dozrievajú a potom sa odtiaľ vyťahujú ako zrelé poklady. Človek, ktorý počúva a uskutočňuje Božie slovo, vydáva zo svojho srdca dobré myšlienky, slová aj skutky.

11. september Lk 6, 39-42

V dnešnom evanjeliu sa Ježiš obracia na svojich učeníkov, z ktorých chce vychovať opravdivých vodcov. Preto im kladie otázku: môže viesť slepý slepého? Prvou vecou v mojom úsilí viesť dobre iných je uvidieť, že prekážky, ktoré nosím vo svojich očiach, sú väčšie ako tie, ktoré majú vo svojich očiach iní. Nie je to však vôbec ľahké – je to milosť. To zároveň znamená, že o ňu môžem poprosiť. Modlitba o poznanie svojej slepoty je začiatok cesty k zreteľnému videniu a opravdivej službe bratom a sestrám.

10. september Lk 6, 27-38

Ježišove slová „milujte svojich nepriateľov“ sa zdajú nemožné. A predsa v nich odhaľuje tajomstvo srdca, ktoré je slobodné. Odpovedať láskou tam, kde by logika velila k pomste, je znamením, že už nežiješ iba zo seba, ale z Boha. Nejde o slabosť, ale o silu Ducha, ktorý premieňa tvoje vnútro. Milovať bez očakávania odplaty, žehnať tým, čo ti ubližujú – to je cesta k štedrosti srdca, ktoré vie, že všetko dostáva od Otca. Buď teda synom či dcérou Najvyššieho: odpusť, daj a uvidíš, že tvoj život bude plný štedrosti.