21. marca Jn 8, 51-59

Čo znamená zachovať Božie slovo? Rôzne veci: chrániť si ho, milovať, aj starať sa oň ako o poklad, ako o najcennejšiu vec, ktorú môžem mať. Ale predovšetkým znamená oprieť sa oň a podriadiť sa mu ako Abrahám, ktorý zaplesal, že uvidí Ježišov deň. Aj my sme pozvaní naučiť sa prijímať Božie slovo tak, aby sme mali oči len pre Ježišov deň, čiže pre zmŕtvychvstanie a nový život, hoci aj uprostred prenasledovania.

20. marca Jn 8, 31-42

Ako ťažko nám je uznať bolestnú pravdu o našom hriešnom stave?! A predsa je to nevyhnutné, aby sme mohli prijať Spasiteľa. Neboj sa a pros! Pros o dar vidieť niečo viac z pravdy o sebe, aby si mohol zakúsiť aj oslobodenie, ktoré prináša iba Boží Syn.

19. marca Mt 1, 16. 18-21. 24a

"Neboj sa prijať Máriu, svoju manželku..." Sv. Jozef je vďaka svojej skúsenosti vzorom v prekonávaní strachu a prijatia našej reality. V realite, ku ktorej patria aj naši blížni, sa totiž realizuje plán Božej prozreteľnosti. Len máme niekedy strach, vyvolaný našimi ľudskými kalkuláciami. V takýchto chvíľach obracajme sa na sv. Jozefa.

18. marca Jn 8, 1-11

Každý z nás je táto cudzoložná žena. Ona je totiž obrazom človeka, ktorý už ďalej nevládal a rozhodol sa, proti prikázaniam, byť bohom svojho života. Ježiš nám dnes dosvedčuje, že každý z nás je ako ona, lebo nikto z nás nie je bez hriechu, aby ju mohol odsúdiť. Toto evanjelium nás takto pripravuje na Veľkú noc - na prijatie odpustenia a nového života. Iba, kto sa spozná v tejto žene, bude počúť Kristovo: Ani ja ťa neodsudzujem; choď a už nehreš!

16. marca Jn 7, 40-53

"A všetci sa vrátili domov". Takto končí dnešný evanjeliový úryvok, ktorý nám približuje diskusiu o Ježišovej autorite. Niekto sa už blížil k tvrdeniu, že je Mesiáš, potom sa však predsalen vrátili k zabehnutým názorom. Náš mozok nás totiž neustále utvrdzuje v už prijatých predstavách. Opravdivý učeník sa však "domov" nevracia.

15. marca Jn 7, 1-2. 10. 25-30

Aj ty si myslíš, že Mesiáš musí prísť ktovieodkiaľ? Že nemôže prísť do tvojho života a klopať na tvoje srdce len tak, cez konkrétnych ľudí, ktorých si stretol? Bez čarovnej paličky, možno vysmievaný, opovrhovaný... Toto je však vlastne tá dobrá správa, že sa stal jedným z nás, aby nás stretával v našich bežných životoch.

14. marca Jn 5, 31-47

Už nepotrebujeme Mojžiša, pretože stačia diela vzkriesenia, prítomné v našich životoch. Takými dielami sú schopnosť zniesť pokorenie, či vernosť v situáciách, z ktorých by sme najradšej utiekli. Toto sú znaky zmŕtvychvstania, ktoré hľadá naša generácia. Prosme o schopnosť počúvať a nosiť v srdci Ježišovo slovo, s ktorým k nám prichádza aj sila Jeho zmŕtvychvstania.

13. marca Jn 5, 17-30

"Kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nepôjde na súd, ale prešiel zo smrti do života." Prečo vlastne počúvaš Božie slovo? Aby si sa niečo dozvedel? Alebo, aby si vedel niečo povedať? Božie slovo je tu na to, aby nás previedlo zo smrti do života. Toto je hlavný dôvod čítania a počúvania Božieho slova, aby sme zakúsili moc, ktorá je v ňom a mohli prejsť z beznádeje k otvorenosti, z apatie do života.

12. marca Jn 5, 1-3. 5-16

"Chceš ozdravieť?" Niekedy je najväčším problémom chcieť. A v podstate, bez chcenia sa nikdy nič nepohne v našom živote. Keď už však máme jasno v našich túžbach, vtedy sa nájde aj človek aj prameň, kde môžeme zažiť zmenu. Ako je to teda dnes v tvojom srdci s tvojimi túžbami? Kam ťa vedú a kam nie?

11. marca Jn 4, 43-54

„Ak nevidíte znamenia a divy, neveríte.“ Ktovie, možnože táto veta vôbec nie je výčitkou, ako ju obyčajne vykladáme. Možnože je tvrdením o našej prirodzenosti a prirodenosti viery. Potrebujeme vidieť znamenia a divy, aby sme uverili. Prosme teda o milosť vidieť, zachytiť tie znaky a divy, ktoré sa dejú okolo nás, aby sme verili a verili viac.

10. marca Jn 3, 14-21

"Kto v Neho verí, nie je súdený!" Lebo veriť v Ježiša Krista znamená veriť v Božiu lásku. A veriť v túto lásku znamená zachrániť sa, spasiť. Naopak, žiť bez tejto lásky je podstatou nášho života smrť a smútok. Preto Ježiš tu hovorí aj o súde. Ten spočíva v tejto možnosti postaviť sa vo viere po strane Božej lásky alebo pozostať v tme samoty. Je to súd, ktorý sa koná tu a teraz, a neustále. Naša súčasná odpoveď rozhoduje o našej večnosti.

9. marca Lk 18, 9-14

Aj ty potrebuješ na svoje ospravedlnenie spomínať druhých a ich hriechy, ako farizej? Alebo si ako mýtnik, ktorý si nerobí žiadne ilúzie o svojej hriešnosti, ani o tom, že len Boh ho môže ospravedlniť?

8. marca Mk 12, 28b-34

Ježiš odpovedá častokrát otázkami, alebo slovami, ktoré sa nezdajú jasné. Inokedy odpovedá veľmi jednoucho a priamo, ako v dnešnom evanjeliu. Prečo to tak je? Pretože nie vždy je jeho poslucháč pripravený na priamu odpoveď a potrebuje počuť niečo iné, než to, kam mieri jeho otázka. Dozrievame do pripravenosti na Ježišové slová. Nie vždy sme pripravení, ale Ježiš nás nikdy nenecháva bez svojho slova.