5. júna Jn 17, 20-26

Byť jedinými protagonistami svojho života, realizovať sa, stať sa niekým, mať svoje miesto v spoločnosti a dosiahnuť svoje ciele – s takýmito ambíciami, ktoré do nás vštepuje mentalita súčasnej kultúry, nedokážeme skutočne dúfať, ani pochopiť, akým úžasným darom je byť povolaný a včlenený do Cirkvi. Pritom je to najväčšia milosť, aká sa nám mohla dostať v tomto rozhádanom svete. Práve tu sme chránení pred diktatúrou vlastného ega. Boli sme totiž stvorení pre jednotu – v nej nachádzame pravú sebarealizáciu.

4. júna Jn 17, 11b-19

Ako Ježišovým učeníkom, aj nám patria Jeho slová: "Pre nich sa ja sám posväcujem, aby boli aj oni posvätení v pravde". On vykonal veci z lásky k nám a všetko, čo Kristus vykonal je svetlom, v ktorom môžeme hodnotiť záležitosti nášho života. Toto je naša istota.

3. júna Jn 17, 1-11a

Postoj nášho tela pri modlitbe nie je bezvýznamný. Keď skláňame hlavu ako trstina, môže nás to zaviesť k neopodstatnenému smútku. Pozdvihni oči k nebu – ako to urobil Ježiš v dnešnom evanjeliu – a všímaj si, ako to vplýva na teba a tvoju modlitbu.

2. júna Jn 16, 29-33

Ježišove slová zo záveru dnešného evanjelia sú veľkou útechou pre každého, kto zápasí so strachom, neistotou či utrpením. Ježiš nepopiera realitu bolesti – hovorí priamo: „vo svete máte súženie“. No hneď dodáva: „dúfajte“ – lebo On už „premohol svet“. Nie silou zbraní, ale silou lásky, ktorá prešla krížom a smrťou. Je to výzva veriť, že posledné slovo nemá zlo, ale Boh. V Ježišovom víťazstve máme nádej, ktorá nás drží aj v najtemnejších chvíľach. Dúfať znamená nežiť zo svojich síl, ale z Jeho prítomnosti.

1. júna Jn 17, 20-26

Je dojímavé vedieť, že Ježiš sa za mňa modlil už stáročia pred mojím narodením. Nezáležalo mu len na apoštoloch, ale na každom, kto v Neho uverí. Jeho modlitba k Otcovi je darom, ktorý ma predchádza: prosí o jednotu, ktorá je liekom proti zlu, čo rozdeľuje. Jednota však nie je uniformita, ale hlboké spoločenstvo medzi odlišnými ľuďmi. V roztrieštenom svete je naša dôveryhodnosť v tom, že hľadáme spoločenstvo, nie zlievanie do jedného tvaru, ani budovanie múrov.

31. mája Jn 16, 23b-28

Ak miluješ Krista nedá sa ti netúžiť hlavne po tom, čo chce pre teba On - večný život, čiže radosť, ktorú ti nikto nemôže vziať. Vtedy všetko to, čo dostávaš od Otca je presne to, o čo prosíš - "buď vôľa Tvoja". A aj v najťažších chvíľach budeš prosiť hlavne o to, aby si zakúsil Jeho lásku a hlbokú jednotu s Ním.

30. mája Jn 16, 20-23a

"Neopytovať sa už na nič", čiže byť nasýtený láskou natoľko, že už nič nepotrebujem – to je nebo. Byť tak trvalo zjednotený s Ježišom, že sa už nemusíme na nič pýtať ani Jeho, lebo nám úplne stačí Jeho prítomnosť - to je večná blaženosť. No túto blaženosť môžeme začať zakusovať už v tomto dočasnom živote – aj uprostred tých najťažších chvíľ.

29. mája Lk 24, 46-53

Koľko času v živote strávime – ba dokonca premrháme – hľadením do neba, dúfajúc v niečo iné než je realita, ktorú žijeme každý deň: snívame a túžime po inom manželstve, inej práci, inom tele... To všetko potvrdzuje, že každý muž a každá žena nosia v sebe túžbu po nebi, po naplnení života. Kristus vystúpil do neba a zároveň vyhlasuje, že je s nami po všetky dni. Preto môžeme žiť každý okamih s Kristom a tak napĺňať svoj život nebom.

28. mája Jn 16, 12-15

Ježiš hovorí: „Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli.“ Je to prejav jeho pozornej lásky — pozná naše srdce a vie, koľko unesie. Preto nám najprv posiela Ducha Svätého - Božiu lásku, ktorá naše srdce rozširuje, robí nás schopnými rozpoznať Božiu starostlivosť v jednotlivých udalostiach nášho života a uvidieť, kam až Božia láska siaha.

27. mája Jn 16, 5-11

Diabol sa rád oblieka do sudcovského talára, aby nám veľmi prísne našepkával: „Po tom, čo si urobil, už pre teba niet miesta v Božom srdci. Nemáš nádej, že sa ešte niečo zmení..." Ježiš nám však dnes pripomína, že diabol, knieža tohto sveta, je už odsúdený. Keď teda v sebe počuješ hlas, ktorý ťa paralyzuje beznádejou, spomeň si: sú to slová falošného sudcu – klamára, ktorý sám už bol odsúdený.

26. mája Jn 15, 26 – 16, 4a

„Toto som vám povedal, aby ste sa nepohoršovali.“ Čo očakávaš od toho, že si kresťan? Dnes k nám Pán o tom hovorí bez sladidiel. Boh miluje človeka nekonečne – a táto láska sa uskutočňuje cez mňa a teba, svedkov, ktorí svojím životom ukazujú, že Božia láska je silnejšia než hriech či smrť. Práve v situáciách zrady, choroby, utrpenia, opustenosti či prenasledovania môžeme vidieť, ako táto láska konkrétne víťazí.

25. mája Jn 14, 23-29

Poslušnosť je veľmi dôležitá. No ozajstná, zrelá poslušnosť pramení z lásky a vďačnosti. Ježiš nám však dnes hovorí ešte viac: milujúci Ho človek nebude len zachovávať jeho slovo, pretože mu je drahé, ale Boh sám bude v ňom prebývať. Ide o každodennú Božiu prítomnosť v srdci i skutkoch tohto človeka. Je tu reč o sprevádzaní Duchom Svätým – Tešiteľom, ktorý je blízko veriacich a dôverne ich učí, ako žiť.

24. mája Jn 15, 18-21

 "Sluha nie je väčší ako jeho pán". A tak, stať sa ako náš Pán Ježiš Kristus, služobníkom všetkých, celým svojim srdcom, celou svojou mysľou a celou svojou silou, je to najväčšie, čo môžeme dosiahnúť vo svojom živote...